Po vzniku eRka sme si oficiálne zvolili aj našich patrónov – vtedy Blahoslavených Košických mučeníkov Štefana, Melichara a Marka. Vybrali sme si ich preto, lebo sme k nim nadobudli osobitnejší vzťah na jar 1990, kedy sme usporiadali celoslovenskú hru pre deti o troch košických mučeníkoch STROM VIERY. Pri príležitosti ich svätorečenia v roku 1995 sme usporiadali k ich úcte podobnú celoslovenskú hru pre deti CESTA RADOSTI. Svätému Otcovi sme zaslali zoznam detí, ktoré sa hry zúčastnili spolu s informáciou, že sv. košickí mučeníci sú našimi patrónmi. Na slávnosti svätorečenia v Košiciach sme mali pre eRko vyhradený osobitný sektor, kde bolo viac ako 300 eRkárov.

sv. Štefan Pongrácz (1583 – 1619)

pre nebo dozrel vo veku 36 rokov (4 roky bol kňazom)

Počas svojich štúdií naučil modliť a počúvať Ježišov hlas vo svojom srdci. Istý čas slúžil chorým v nemocnici – ošetroval, povzbudzoval ich slovom a úsmevom, pripravoval a podával im lieky. Potom sa učil postarať sa sám o seba počas putovania po krajine. Znášal zmeny počasia, spoznával život ľudí a rozprával sa s nimi, zarábal si na jedlo prácou. Prijal a vykonával aj mnoho úloh a prác, ktoré boli pre neho ponižujúce. Jeho predstavení si ho cenili za jeho charakterovú bezúhonnosť, rehoľnú disciplínu, hlbokú vieru, spolucítenie s Cirkvou a obetavú apoštolskú lásku. Po vysviacke učil deti a mládež náboženstvo a vykonával kňazskú službu v Humennom. Tu bol aj v lete 1619 spolu s Marekom Križinom na duchovných cvičeniach.

sv. Melichar Grodziecki (1584 – 1619)

pre nebo dozrel vo veku 35 rokov (5 rokov bol kňazom)

Mal všestranné schopnosti. Vedel ľahko nadviazať rozhovor s každým človekom, deti a mladých učil s láskou. Mal rád hudbu. Počas štúdia teológie v Prahe dirigoval ústavný orchester. Potom sa stal riaditeľom Ústavu chudobných študentov sv. Václava. Súčasne bol aj správcom pražskej farnosti Kopaniny. Vedel si dobre zorganizovať prácu a využiť čas tak, aby všetko stihol. Pomáhal zvereným študentom tak, že odchádzal za bohatými ľuďmi a prosil ich o pomoc. Takto získaval peniaze i pre svoj ústav. Núdza podporovala jeho vynaliezavosť a vtipnosť. Boli mu tiež vlastné láskavosť a taktnosť pri rozdeľovaní tým, čo boli odkázaní na jeho podporu. Svoje starosti denne predkladal Ježišovi v modlitbe.

Začatkom roka 1619 prišiel do Košíc s poslaním duchovnej služby cisárskym vojakom. V lete 1619 po duchovných cvičeniach zložil večné rehoľné sľuby.

sv. Marek Križin (1588 – 1619)

pre nebo dozrel vo veku 31 rokov (4 roky bol kňazom)

Bol prvým spolupracovníkom arcibiskupa, ktorého cieľom bolo pripraviť Marka na prevzatie biskupského úradu. Ku kňazskej práci sa Marek dostával oveľa menej, ako by sám chcel. Organizačné veci ho veľmi nebavili, ale cítil, že sú dôležité. Túžil sa venovať ľuďom ako obyčajný kňaz. Ale poslušne prijímal a plnil ako najlepšie vedel všetky zverené úlohy . Vykonával úrad riaditeľa všetkých škôl v Trnavskej diecéze, úrad ostrihomského kanonika i úrad správcu majetkov benediktínskeho kláštora v Krásnej nad Hornádom.

V lete 1619 bol spolu so Štefanom Pongráczom na duchovných cvičeniach v Humennom.

Niekoľko informácií

• Zomreli v Košiciach mučeníckou smrťou 7.9.1619. Zabili ich povstaleckí vojaci za to, že sa nechceli vzdať viery.
• v roku 1905 (15.januára) ich pápež Pius X. vyhlásil sa blahoslavených
• v roku 1995 (2.júla) ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätých

Ježiš od nich žiadal svedectvo o prítomnosti lásky vo svete. Svedectvo pre ľudí, ktorí už prestali v lásku veriť, ktorým láska chýba v konaní. Aby táto viera v srdciach ľudí znovu ožila, aby sa ľudia o láske presvedčili, podali Marek, Štefan a Melichar dôkaz – obetu vlastného života, čím sa najviac mohli podobať Ježišovi.

Akými ľuďmi by boli naši patróni dnes (keby napr. neboli kňazmi)?

Vzťah k Bohu, modlitba a viera – ktoré nepodliehajú premenám časov – by im dodávali silu na plnenie svojho poslania.

Melichar by možno viedol niektorý detský či mládežnícky zbor a možno by sa staral aj o hmotné zabezpečenie diela, ktoré by mu zveril Pán.

Marek by sa možno stal zodpovedným celoslovenským radarom alebo vedúcim niektorého oblastného centra napriek tomu, že on sám by si radšej vybral obyčajnú prácu s deťmi a netúžil by po žiadnych organizačných úlohách.

Štefan by možno svojou húževnatosťou bol „motorom, iskrou“ diela a zároveň by prijal akúkoľvek službu, ktorú by dielo vyžadovalo. Vedel, že pred Pánom žiadna úloha nie je menejcenná, ak sa vykonáva s láskou.

Prosme naďalej našich patrónov o svetlo a silu pre eRko. Veď ich služba bola v mnohom podobná našej službe. Aj dnešná doba potrebuje svedkov. Sv. Otec nás vyzýva, aby sme svedčili o Pravom Živote a Pravej Láske. Zveruje nás do ochrany Panny Márie a prosí o silu Ducha Svätého.

Modlime sa spolu s ním:

„Mária, Matka žijúcich, Tebe zverujeme vec života…Daj, aby všetci veriaci v Tvojho Syna dokázali otvorene a s láskou ohlasovať ľuďom našej doby Evanjelium života…aby mohli budovať so všetkými ľuďmi dobrej vôle civilizáciu pravdy a lásky….“

Ján Pavol II. (z encykliky Evangelium vitae)

„Otče, silou Ducha Svätého udržuj Cirkev v horlivosti za novú evanjelizáciu a veď naše kroky po cestách sveta, aby sme životom ohlasovali Krista a svoju pozemskú púť zameriavali na mesto svetla.“

z modlitby Jána Pavla II. na slávenie Veľkého jubilea roku 2000