Deklarácia práv počatého dieťaťa

Preambula

Nezabúdajúc na to, že život každého z nás začal naším počatím, keď sme sa z jednej bunky, oplodneného ľudského vajíčka, vyvinuli až do súčasnej podoby, vzdávajúc veľkú vďaku svojim mamám a otcom za to, že nám dali šancu žiť, pretože podľa preambuly Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN „uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, pretože ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcich svedomie ľudstva…”, a pretože veríme„…v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, ako aj v rovné práva žien a mužov…”, v spravodlivosť pre všetkých, právny štát a demokraciu, vyzývame na všeobecné „uznávanie a zachovávanie ľudských práv a základných slobôd” najslabších zo slabých, tých ktorí nemajú svoj hlas.

Pretože podľa preambuly Deklarácie práv dieťaťa a Dohovoru o právach dieťaťa prijatých Valných zhromaždením Organizácie Spojených národov „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť, vrátane primeranej právnej ochrany, pred i po narodení”, pretože podľa Listiny základných práv a slobôd i Ústavy Slovenskej republiky je „ľudský život hodný ochrany už pred narodením”, a v duchu zásady klasického rímskeho práva „nasciturus pro iam nato habetur, quotiens de commodo eius agitur” – narodiť sa majúci (počatý) sa má pokladať za už narodeného, kedykoľvek ide o jeho prospech, i zásady in dubio pro vitae – v prípade pochybností sa máme rozhodovať v prospech ľudského života, ktorý je vždy dobrom, vyhlasujeme túto deklaráciu určenú všetkým ľuďom dobrej vôle, príslušným štátnym orgánom a ostatným mimovládnym organizáciám, aby bola poskytnutá počatým deťom spravodlivá právna ochrana a ich rodičom potrebná pomoc a poradenstvo:

I. Každá ľudská bytosť má právo na život od počatia po prirodzenú smrť

Článok 1
(1) Každá ľudská bytosť je od momentu počatia po smrť rovná v dôstojnosti a právach. Od momentu počatia má každý právo na právnu ochranu. Prijímanie právnych predpisov i všetko konanie i nekonanie má slúžiť v prospech záujmov a práv počatého dieťaťa.
(2) Všetkým počatým deťom sa majú zaručovať bez akejkoľvek diskriminácie práva a ochrana zo strany vlastnej rodiny, spoločnosti a štátu bez ohľadu na ich vek, zdravotný a psychický stav, pohlavie, rasu, národný a sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, náboženstvo, majetok, rod alebo iné postavenie.

Článok 2
Každá ľudská bytosť má právo na život. Toto právo sa má chrániť zákonom od momentu počatia po prirodzenú smrť.

II. Počaté dieťa má právo narodiť sa, má právo mať svoju matku, otca a rodinu

Článok 3
Počaté dieťa má právo narodiť sa. Má právo byť prijaté a milované.

Článok 4
Počaté dieťa má právo byť splodené v manželstve jedného muža a jednej ženy. Má právo byť počaté a nosené v lone svojej matky.

Článok 5
Počaté dieťa má právo na harmonický život v rodine založenej na trvalom manželskom zväzku jednej ženy a jedného muža.

Článok 6
Počaté dieťa má právo, aby sa na jeho záujmy prihliadalo pri vzniku, ako aj pri prípadnom zániku manželstva.

III. Počaté dieťa má právo na ochranu zdravia a zachovanie ľudskej dôstojnosti

Článok 7
(1) Počaté dieťa má právo na ochranu zdravia, najmä právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a právo byť pacientom.
(2) Štát má „zabezpečiť vhodnú zdravotnícku starostlivosť matkám v období pred i po narodení dieťaťa”.

Článok 8
(1) Počaté dieťa má právo na zachovanie telesnej, genetickej a duševnej nedotknuteľnosti.
(2) Počaté dieťa má právo na ochranu pred vykonávaním overovania medicínskych poznatkov na človeku. Počaté dieťa má právo na ochranu pred využitím svojich orgánov a tkanív na transplantácie. Počaté dieťa má právo na ochranu pred klonovaním, genetickými alebo inými manipuláciami a pred každým využitím s obchodným, priemyselným, vedeckým alebo iným cieľom.

Článok 9
(1) Počaté dieťa má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti aj po smrti.
(2) Počaté dieťa má právo na dôstojný pohreb.

IV. Počaté dieťa má spôsobilosť na práva

Článok 10
Počaté dieťa má spôsobilosť na práva.

Článok 11
(1) Počaté dieťa má právo na náhradu škody, v prípade ak mu bola spôsobená ujma na zdraví.
(2) Počaté dieťa nemôže byť nikdy považované za škodu.

Článok 12
Počaté dieťa má právo dediť.

Článok 13
Počaté dieťa má právo byť obdarované.

Článok 14
Počaté dieťa má právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poistenca.

V. Počaté dieťa a jeho matka majú právo na osobitnú starostlivosť a pomoc

Článok 15
Počaté dieťa má právo vyrastať a rozvíjať sa v zdraví, má právo na primeranú výživu.

Článok 16
Počaté dieťa a jeho matka majú právo na osobitnú starostlivosť a pomoc.

Článok 17
Matka počatého dieťaťa má právo na ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.

Článok 18
Matka a otec počatého dieťaťa majú právo na poradenstvo a pravdivé informácie o živote počatého dieťaťa.

Vyzývame všetkých ľudí dobrej vôle, menovite vládu SR, poslancov NR SR a štátne inštitúcie, cirkvi a štátne inštitúcie, kultúrne ustanovizne a mimovládne organizácie, aby zjednotili svoje sily na uvedenie článkov tejto Deklarácie do praktického života a využili všetky svoje možnosti v úsilí zabezpečenia ochrany detí od ich počatia. Veríme, že na prahu tretieho tisícročia bude mať ľudstvo dostatočnú vôľu a možnosti vytvoriť podmienky pre prijatie počatého života, a tak vybudovať spoločnosť otvorenú životu a skutočne priateľskú voči všetkým deťom.
JVUDr. Marek Brenčič (autor deklarácie),
Mgr. Martin Dilong (Spoločenstvo života),
Ing. Marián Čaučík (eRko – HKSD),
PhDr. Viera Záhorcová (Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR),
MUDr. Jozef Mikloško (Spoločnosť priateľov detí z detských domovov – Úsmev ako dar)